Veľa myslím... asi mi to škodí;))
Sedím si tu a píšem len další článok bez hlavy a päty,neočakávam,že to bude niekto čítať...
Predpokladám,že všetci sú vonku,ked že slnko nám dýcha na chrbát... ved aj ja som bola doteraz vonku.Ale musíte uznať,že po tom čo som pokosila (dôkladne:)) náš enormne veľký trávnik si zaslúžim trocha oddychu...
Stačil by ešte aspoň jeden pohľad a duša by bola spokojná...
...stál tam,videla som ho už z diaľky,obrátiť sa už nedalo,príliš neskoro.
Hm... nedalo sa prejsť popri ňom a nezahľadieť sa do tých jeho krásnych očí... Je to ako drogy,ako inhalácia,ako kyslík,ktorí tak potrebujeme.