Tam, kde ticho kričí...

...stál tam,videla som ho už z diaľky,obrátiť sa už nedalo,príliš neskoro.
Hm... nedalo sa prejsť popri ňom a nezahľadieť sa do tých jeho krásnych očí... Je to ako drogy,ako inhalácia,ako kyslík,ktorí tak potrebujeme.

Ó,áno... pozrel sa,aspoň som mala ten pocit,pocit,že jeho pohľad čosi zanechal na mojom srdci,akúsi drobnú čiarku čohosi. Pozrel sa,nemusel,prečo to urobil?... prílišná naivita mojich myšlienok.

Zvládla som to,po pár prejdených krokoch sa tep upokojí,srdce bije pomalšie... Dostávam sa do reality,myslím, predýchavam...fajn... kľud... dýchaj,nemysli,si trápna,kašli na to...

Ešte pár myšlienok venovaných tomu počas hodiny... nechcem na to myslieť! ...fajn,fajn... nemysli na to,nejde to,sakra! aaa obed bude,mňamky,áno obedík,nemysli na nezmysli.
"HALÓ" vytrhne ma z myšlienok kamoškin hlas :obed!..super,rozptýlenie,budem kecať s babami...
Fajn,nie je tam.. asi tam už bol.Pokojne sa na jem...

Napapaná,spokojná,vyrovnaná,nové myšlienky... kráčajúc po chodbe z jedálne.. Spozorniem,sedí na lavičke ( s akímsi kamošom),všimol si ma.. to som nechcela... zase tie zvláštne pohľady... jáj,prečo práve dnes.Už som si hovorila,že nič ma nenaštve,nič mi neovplyvní náladu,že ho nestretnem...

Po tom ako som minule zdrhla,som ho nechcela už vidieť,bola som vtedy z toho zmätená,ten pohľad mi hovoril : a táto tu čo chce... proste spanikárila som.nič lepšie ma nenapadlo len odtiaľ rýchlo zdrhnú´t..ale to bolo vtedy..pred týždňom...

Akurát dnes  sme boli na plavárni,moje vlasy vyzerali katastrofálne spolu so mnou... nevadí,kašli na to,kašli na všetko,prečo tomu dávaš až takú váhu...časť mysle sa ma snaží o tomto presvedčiť,tá druhá samozrejme odporuje...ako inak.Čím viac otázok,tým viac slov,priama úmera...

Nie už tadiaľ dnes nepôjdem,nechcem,klamem CHCEM! nie,nejdem vravím kamoške (chcela ísť do bufetu...) ale jej sa proste nedá odporovať. a čo? Veď to nič neznamená o nič nejde.Nepozriem sa a hotovo..Správne...
...nepozrela som sa,nestihla som,bola som príliš zaujatá rozhovorom.(Dobré,či zlé? neviem.. chýba mi to..?)

Nie,ja som sa chela pozrieť... tak cestou späť,snáď... Nie,už tam nesedel,už tam nebol,chlad ovanul srdce. Nebola som smutná,len mi to prišlo ľúto..
Trápim sa nad niečím,čo som nikdy nemala,nikdy nestratila...je to divné.Ja som divná,pripadám si trápna...alebo zaľubená? Neviem,uvidím,čas ukáže...