Tam, kde ticho kričí...

Sedím si tu a píšem len další článok bez hlavy  a päty,neočakávam,že to bude niekto čítať...
Predpokladám,že všetci sú vonku,ked že slnko nám dýcha na chrbát... ved aj ja som bola doteraz vonku.Ale musíte uznať,že po tom čo som pokosila (dôkladne:)) náš enormne veľký trávnik si zaslúžim trocha oddychu...

Momentálne by som bola radšej v škole,myslím že prázdniny mi nerobia dobre,nútia ma priveľa rozmýšľať,rozmýšľať nad rôznymi vecami,ktoré sú vlastne nepodstatné ale zároveň niečo,pre mňa znamenajú... Mám pocit,že ja sama som taký jeden veľký protiklad.

Cítim sa divne,smutne,šťastne,šialene,zložito... všetko sa vo mne hromadí,utláča,stúpa mi po normálnom,zdravom myslení... Prečo nie,sú niektoré veci jednoduché... vlastne celý môj život je zložitý,ale zároveň celkom ordinárny...

Asi by som si mala sadnú´t na chémiu,alebo biolu aby som sa na niečo sústredila,ale nejde to... nie je škola, kašlem na to... a proste myšlienky ktoré sú zvyčajne venované,čo sa mám učiť,čo si obliecť zajtra do školy... nahrádzajú celkom iné,na ktoré odpovede neviem... ááá,nechám to zase na mňa príde melanchĺolia a napíšem nanajvíš zase jednu z mojich melancholickým básní..

Hm...potrebovala by som niekam vypadnú´t,najlepšie nejaký dobrý koncert,čo nie je možné,ked že nie je s kým... á nechápem prečo bráško musí odchádzať už v pondelok... Blé,to bude nuda,nebudem sa mať doma ani s kým poriadne baviť... ah, a to až do septembra...

Fajn,fajn,dávka mojich nezorganizovaných myšlienok akosi vyprchala... Idem si pozriet ešte aspoň jednu časť z môjho seriáliku a uvidíme,čo potom...

Majte sa fajne  a nepreháňajte to s H2O lebo v pondelok jej bude hojnosť=D